November 29, 2022

KISK som spočiatku brala ako záložný plán B.

Pôvodne som sa hlásila na štúdium anglického jazyka a literatúry v kombinácií s nemeckým jazykom a literatúrou. Avšak, na prijatie bolo potrebné napísať dostatočne dobre TSP a odborový test z anglického aj nemeckého jazyka. Tuším, že to bol test z nemeckého jazyka, z ktorého som nemala dostatok bodov, a tak ma na toto štúdium nevzali.

Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa prihláška z odboru Informační studia a knihovnictví rozsvietila na zeleno. Prijali ma.

Hoci ma zobrali na rovnakú kombináciu predmetov angličtiny a nemčiny aj na slovenských školách, potrebovala som veľkú zmenu. Preto som sa rozhodla zapísať sa na KISK a odísť študovať do Brna.

<aside> 💡 Brno je krásne veľko-malomesto. Páči sa mi atmosféra, ktorou Brno oplýva, ako žije dňom aj nocou či je utorok alebo sobota, jeho architektúra, uličky, šaliny, parky, hospody a podniky. Hoci sa mi spočiatku javilo ako obrovské bludisko, po troch rokoch v ňom dokážem všeličo nájsť. Avšak určite si netrúfam povedať, že sa v ňom vyznám na 100%. Napríklad, keď ma príde navštíviť niekto z rodiny, stále neviem odhadnúť, do akej reštaurácie ich zobrať na obed.

</aside>

Nasledovný plán bol teda študovať v Brne rok KISK a potom ísť znovu na prijímačky a venovať sa jazykom.

Ale…

Keď som začala študovať na KISKu, hneď spočiatku ma zarazila rodinná atmosféra, ktorá na katedre vládla. Veľmi milo ma to prekvapilo, pretože som sa cítila oveľa menej stresujúco a pomohlo mi to rýchlejšie sa začleniť. Adapťák bol pre mňa prelomový. Povedala som si, že hoci stále nechápem, čo sa na KISKu vlastne deje, a čo sa tam učí, veľmi ma to baví. Spoznala som sa s mnohými úžasnými ľuďmi, vďaka ktorým som sa stále tešila do školy. Prvý semester zbehol ako voda a počas neho sme si so spolužiakmi vytvorili naozaj dobrú partiu. Pomáhali sme si s predmetmi, motivovali sme sa v pokračovaní, chodili sme do hospôd, stretávali sme sa pri rôznych príležitostiach…

Potom však prišiel druhý semester a s ním aj Covid-19, ktorý zasiahol celý svet.

Prestali sme chodiť do školy a všetci (študenti, vyučujúci, deti, rodičia, knihovníci, umelci, politici,…) sa museli naučiť pohybovať sa v online prostredí, kde prebiehali všetky offline stretnutia, hodiny a schôdze. Bol to hrozný nezvyk a spočiatku aj veľké trápenie… Všetkým chýbali sociálne interakcie, komunikácia, obzeranie sa po triede a zabávanie sa počas hodín. Napriek všetkým problémom a obmedzeniam sme však so spolužiakmi úspešne dokončili prvý ročník.

Čo sa týka štúdia jazykov, po mnohých diskusiách a príbehoch od rovesníkov som si uvedomila, že by ma to nebavilo. Rozhodla som sa teda zostať na KISKu.

Toto rozhodnutie dodnes neľutujem.

KISK je pre mňa obrovský multiodbor, ktorý má mnoho možných zameraní. Baví ma, že predmety na KISKu sú také rôznorodé, zo všetkého niečo. Podľa môjho názoru si tam každý nájde niečo, čo ho bude baviť.

Osobne mám pocit, že som si to svoje “gro” ešte stále nenašla, hoci som sa stretla s viacerými oblasťami či predmetmi, ktoré ma veľmi bavili a dali mi niečo do života.

Verím však fráze “kto hľadá, ten nájde”. A tak stále hľadám.